Päťkilometrová cesta mi trvala asi pätnásť minút. Trocha ma oziabali prsty na rukách, ale čo je to proti pocitu očakávanej dobrej rybačky. Keď som prišiel k vode, bol som milo prekvapený. Voda nebola až tak nízka ako som predpokladal. Trochu som zaváhal či ísť nižšie, asi o tri km je tam jedno pekné miesto: pár padnutých stromov a kľudnejšia voda. Prúd je tam najslabší z celého tohto úseku rieky, určite tam budú kapre.... No nedalo mi... Pohľad na krásny splav a pod ním dosť veľký „vracák“. Pred „vracákom“ spadnutý strom... To je to miesto kde budem loviť. Keď tu nepôjdu kapre, hádam chytím nejakého jalca. Po týchto úvahách som zišiel dole k vode, a začal som rozbaľovať. Rozložil som stoličku, podberák a podperu na prút . Skontroloval som krmivo a pridal kostniaky. Vytiahol som svoju médiumku s hlavným vlascom 0,16, štyridsiatku krmítko a 0,14 naväzcom. Naplnil som krmitko a nahodil som tesne k tomu „vracáku“. Chviľu som počkal, nech sa vyplaví krmivo. Toto som zopakoval 10 krát. Konečne som napichol kostniakov a nahodil.
Sadol som si na stoličku a čakal na záber. Ale záber neprichádzal, tak mi neostávalo nič iné, len vytiahnúť a nahodiť znova. A mám prvú desať minútovku za sebou a blíži sa druha desať minútovka.. Stále som bez záberu. Čo robiť... Vytiahnem udicu kostniak nedotknutý. Predĺžim náväzec o 30cm, napichnem kostniaky, nabijem krmítko a nahodím. Posadím sa a premýšľam, že som mal íst radšej nižšie. Ubehli ďalšie dve desať minútovky a zaber neprichádzal. Tak som uvažoval, čo tak skúsiť nahodiť trocha nižšie za ten vracák... Je tam silný prúd, kapor tam asi nebude, ale jalce asi áno....
Vytiahnem udicu a presne to spravím.... Vymením krmítko za 80 gramové, nahodím do najväčšieho prúdu, aj keď miesto nie je zakŕmené. V tom sa za mnou ozve hlas: Ahoj ! Berú ? Odpovedám: že im je asi väčšia zima ako mne. Známy sa ma spýtal, či si môže sadnúť vedľa mňa a že prišiel chytať dravce na rybku. Mal v úmysle to nahodiť do toho vracáka. „Nech sa páči“ a viac som nestihol povedať feedrovkou zamykalo tak prudko,že skoro letela do vody. Zaseknem a prvá ryba na udici. Vravím známemu, že to bude asi jalec... Taký väčší alebo menšia mrena ... No aké bolo moje prekvapenie, keď sa ukázal kaprík. Len som si pomyslel, že zablúdil do toho prúdu. Môj známy nahodil rybku do toho vracáku a čakal.... Ja som zasa nahodil do toho prúdu. Po piatich minútach záber ! Mykalo špičkou ako o závod a seknem.
Zásek sedí a vravím susedovi: to určite bude jalec... Omyl zasa kaprík ! Dorastenec 43cm, tak som ho pustil nech si ešte popláva... Nahodím. Netrvalo dlho a zaber a ďalší kaprík. Tak si vravím: čo to môže byť, keď kapre sú najväčšom prúde a jalce nikde... Zrejme je už dosť studená voda a v prúde je teplejšia, tak tam prišli kapre a vytlačili jalcov. Po mojom štvrtom kapríkovi, môj sused zbalil, že ide dole nižšie... Tak som sa ho spýtal, či by mi nedal jednu rybku. Dal mi tri. Tak som vytiahol heavy feeder, napichol rybku a šup do vracáku. Pozriem na feeder a ten sa triasol ako o dušu. Zaseknem... Ryba je na udici, napadne ma fotiť.... Tak jednou rukou držím prút a druhou telefónom robím fotky. Dnes som chytil asi 13tého kapríka a pomýšľam na to, že to zabalím. Už sa aj ochladzuje... . A v tom záber... Zaseknem, ryba bojuje dosť slabo... Keď ju vytiahnem, čuduj sa svete: jalec .... Za celú rybačku prvý a posledný.... Balím... Naložím veci, sadnem na ba betu a prášim domov . Ale mám o jednu skúsenosť viac: že rybačka je nevyspytateľná a kapor sa da chytiť v tom najväčšom prúde.
Dominik Molnár
člen Slovenskej Feeder Ligy